Layout podľa gusta

23. března 2014 v 14:10 | Sofia |  Layouts
Tak!! A znova nový layout. Tí, čo ste tu boli aj predtým ste si asi všimli, že je trošičku... iný :D Butterfly Illusions asi nemá nič spoločné s hlavnou témou môjho blogu. Tancom. Ale.. robím aj grafiku a koniec koncov. Je to môj blog! No nie? :D Tak si môžem dať lay aký chcem :3 Tento znova nesklamal :D Taký jednoduchší, ale mne osobne sa páči :) A snáď trošku aj zaujme na prvý pohľad.

Celkovo asi jedinú vec, ktorú by som si osobne vytkla, že stránka je trochu priveľká. Keďže nepíšem práve romány ani poviedky. Snáď by bola lepšia trochu menšia. Možno to niekedy opravím :D Ale až mi to bude véééľmi vadiť :D Ale zatiaľ sa k tomu neschyľuje xD

A čo vy? Páči sa vám layout? Beriem chválu aj kritiku :) Ale najlepšie nejakú konštruktívnu kritiku :D A pripájam aj odkaz kde si môžte layout objednať. Objednávky však môžte písať aj pod nové články. Aspoň si ich všimnem xD
 

Motivačné č. 3

22. března 2014 v 23:50 |  Motivate
"Najbohatším miestom ma planéte je cintorín. Pretože tam nájdeme vynálezy, o ktorých sme nikdy nepočuli. Nápady a sny, ktoré sa nikdy nestali skutočnosťou. Nádeje a túžby podľa ktorých nikdy nikto nejednal. Otázka znie: Čo budeš robiť so svojim časom TY?!"

Lapač snov ako Človek v hlavnej úlohe

20. března 2014 v 17:15 | Sofia |  Môj život
Jess!! Lapač snov! Toto bavlnené koliesko more, čo si ho neoriginálne ženské dávajú tetovať. Lebo to pekne vyzerá a asi to má nejaký spirituálny význam. Možno indiánsky symbol dajaký alebo tak. Veď sú na tom pierka dopekla! :D
Cítim sa trochu neinteligentne, keďže o tej vecičke viem dokopy dve veci. A jedna z tých dvoch je nič. xD No ale keďže som človek rebelantský a proste mám neskutočnú potrebu sa ku všetkému vyjadriť (taktiež k posledným dvom témam týždňa, hneď potom, čo som sa o nich dozvedela :D) tak musím proste napísať svoju asociáciu spojenia "Lapač snov".

Z môjho primitívneho hľadiska je Lapačov snov strašne veľa. A sú to ľudia, čo zabíjajú naše sny. Hoci, prežitie dlhej bezsennej noci je vždy skvelé, najmä ak nie sú nočné mory :3 Ale teraz hovorím o skutočných Lapačoch snov. O ľuďoch, ktorí zabíjajú naše sny. Osobne nie som náruživý podporovateľ bevýznamného snenia ale ako povedal Disney, to čo si dokážeme vysnívať, dokážeme aj uskutočniť. A preto sú lapači snov tak nebezpeční.

Deti zvyknú snieť. Veď kto z nás si nepredstavoval, že bude kozmonautom, spevákom, speváčkou, či hercom, herečkou. Áno, presne tie detské sny. Sny, ktoré nie sú postavené na tom, aké známky budú či už sú v škole, tie ktoré nie sú postavené na "realite" ktorú predkladá spoločnosť. Dieťaťa sa spýtate: "Čím by si chcela byť?" A ono sa možno na chvíľku zamyslím, a možno hneď vykríkne s nadšením to najúžasnejšie povolanie, tú najúžasnejšiu činnosť, akú si dokáže predstaviť a chcelo by robiť. A nerozmýšľa pritom nad tým, že kozmonautom sa stáva možno jeden z milióna. Netrápi ho, že sa bojí výšky a predsa chce byť letcom.

Ale prídu časom lapači snov. Ľudia, ktorí ti povedia: "Toto nemôžeš robiť..", "Na toto nemáš peniaze/možnosti/talent/skúsenosti.." A zabijú naše sny. Nútia nás robiť namiesto toho čo naozaj chceme to, čo si oni myslia, že zvládneme. A čím skôr v našom živote lapači snov prídu, tým je to smutnejšie. Tým skôr naše sny zabijú.

Veď čím je ťažké dieťaťu rozhovoriť "Nemôžeš byť kozmonautom. Na to treba peniaze a tie nemáme..", alebo v škole, keď učitelia povedia "Z teba doktor nebude. Veď si blbý." alebo "Z teba tanečník nebude, nemáš talent.." povedia kamaráti. ALE KTO SÚ KUR*A ONI, ŽE SI DOVOLIA TAKTO HODNOTIŤ? Je kopa prípadov, keď sa okolie tvrdo zmýlilo. Albert Einstein, Bill Gates, Walt Diesney a hŕba ďalších. Ale tí už boli starší, už neboli ľahko odraditeľné deti. Ich šťastie, ktoré nemá každý (nemajú ho tí, ktorí si to neuvedomia).


Jednoducho, ak ľudia niečo nezvládli, ak niečo nedokážu, budú tvrdiť, že to nedokážeš ani ty. Že na to proste nemáš, niečo ti chýba. Presne tí lapači snov. A smutné je, že sú to často kamaráti, rodičia, učitelia. Jednoducho ľudia z našeho blízkeho okolia. Poviem vám jednu vec. Či už som sa stretla s choreografom, tanečníkom či skvelým fighterom, nikdy mi nepovedal, že sa niečo nedá. Tí, ktorí niečo fakt vedia, ťa budú podporovať, pomôžu ti. To len nuly hovoria, že sa niečo nedá a budú zhadzovať. Len sklamaní ľudia. A takých nepočúvaj. Či už sú to rodičia, kamoši alebo učitelia. Za svojim snom choď!

Skús byť teraz chvíľku ako dieťa. Jednoducho sa samého seba spýtaj: Čo v skutočnosti chcem robiť? Neber ohľad na to, aké máš známky, kde žiješ, či aké finančné zázemie máš. Tam, kde je vôľa, tam sa nájde cesta aj prostriedky! ;) A začni tomu rýchlo veriť, lebo je to naozaj tak.
 


Go-Go dance

11. března 2014 v 9:00 | Sofia |  Go- Go
Takmer nahé ženské bez kúsku cudnosti? Hanba na 100 rokov, ak ju niekto uvidí na parkete či na stole? Záležitosť opitých, možno nadrogovaných ľahkých dievčin či rovno prostitútok?

Ach, tie predsudky...

Určite sa aj teraz nájde kopu ľudí, čo tieto tanečnice odsudzujú, alebo pozerajú sa na ne cez okuliare predsudkov, ktoré im na nos nasadili ich prastaré mamy. Ale na druhej strane, čomu sa môžme čudovať? Dnešná spoločnosť je priam zamorená dievčinami ľahkých mravov, ktoré sa na diskotékach zadkom lepia na cudzích chlapov, a ešte v tú noc sa posilnené alkoholom činia. Samozrejme, nechcem hovoriť, že chlapi s v tom nevinne. Len som chcela začať s tým, prečo je Go Go možno odsudzovaný.

A tu sa k tomu dostávame. Go Go vznikol v šesťdesiatych rokoch, keď ženy boli zamestnané v nočných disko kluboch na pobavenie ľudí. Presnejšie, aby roztancovali tých, čo tancovať chceli a zároveň potešili oko tých, čo tancovať nemienili. Samozrejme, kostými mali vyzývavé, neskôr prišli striptérky a spoločnosť začala Go Go tanečnice radiť ku akejsi spodine spoločnosti. "Krása..."

Dnes však tomu už tak nie je. Samozrejme, vždy sú tu diskotékové dievky, ktoré sa opité tvária, že dokonale ovládajú umenie tanca ženskosti, rovnako ako sú aj chlapi, čo im to tiež pod vplyvom alkoholu žerú aj s navijakom. :D Ale my, čo sa o to trošku zaujímame a nepozeráme sa na svet cez predsudky vieme, že Go Go tanec, umenie, je už niekde inde. ;)

Je to veľmi ženský tanec a nejedná sa o striptíz alebo niečo také. Áno, tanečníčky sú síce sexy oblečené (ani to nemusia) ale tak sa rada oblečie aj bežná žena. Nemám pravdu dámy? A potom je tu samotný tanec. Umenie vyjadriť hudbu pohybom. Keď hudba hraje a telo sa podľa nej hýbe, ten pocit šťastia, ktorý sa z tancovania dostaví. Potom je tu skvelá postava, ktorú tanečníčky pohybom nadobúdajú. A je tu tiež sebavedomie, zaľúbenie sa do vlastného tela. Veď prečo ho nenávidieť? Je to jediné miesto, kde budeme nútené žiť celý svoj život. Tak prečo ho nemať rada?

Dnes už máme aj rôzne kurzy Go Go tancov, jeho prvky sa vyučujú v tanečných školách. Veď tanečníčka má vedieť byť ženská. Taktiež máme už aj súťaže v štýle Go Go a šampionáty. Takže naozaj, pozerajme sa na svet reálne a uvidíme umenie aj tam, kde ho naše prababky nechceli vidieť. ;)

Nakoniec si to môžme zhrnúť. Prečo tancovať Go Go? Nadobudnete zdravé sebavedomie, vytvarujete si postavu, naučíte sa ladne chodiť na podpätkoch, zvládnete umenie ženského pohybu (ten je užitočný vo viacerých oblastiach života ;), ak budete chcieť, tak na diskotékach budete stredobod pozornosti. Na tréningoch alebo aj doma pred zrkadlom sa psychicky odreagujete, načerpáte novú energiu a cítite sa celkovo lepšie. To tanec prináša.




Skupín ale aj jednotlivých tanečníčok Go Go je veľmi veľa, takže ak vás to zaujalo, tak šup! Youtube a Google je vám nápomocný! :D

The Secret

10. března 2014 v 9:00 | Sofia |  Motivate
"Film ktorý zmenil a stále mení životy ľudí po celom svete. Film, ktorý pozná pravdepodobne každý bol začiatkom dá sa povedať reťazovej reakcie duševného osvietenia. Film ti pomôže získať: bohatstvo, zdravie a šťastie nech si kdekoľvek a mnohý ho považujú za väčšiu dominantu ako je samotná kniha The Secret."

Toto je charakteristika filmu, ktorý vám čo ho ešte nepoznáte, chcem predstaviť. Jasné, tento blog je primárne o tanci, o grafike.. ale dávam vám sem tu aj svoje duševné výlevy, a keďže celkovo ľudí okolo seba sa snažím motivovať k zmene. K tomu, aby si išli za svojím, tak film The Secret posielam ďalej aj skrz tento blog.

Ťažko povedať, čo je to za žáner. Osobne by som to zhodnotila ako dokument, ktorý zmení váš život k lepšiemu. :) Z vlastnej skúsenosti to môžem potvrdiť a poznám veľa ľudí v mojom okollí, čo to potvrdia tiež. Hovorí o sile pozitívneho myslenia. O nutnosti konať v súlade s našimi pocitmi. Stačí si len uvedomiť, rozhodnúť sa. Čo v skutočnosti chceme?

"Nevzdávaj sa. Skúšaj robiť to, čo skutočne robiť chceš. Cesta, na ktorej je láska a inšpirácia nemôže byť nesprávna.."


Samozrejme, tým že budeme sedeť na riti a len snívať o veciach, ktoré chceme, tým nič nedosiahneme. Treba sa zdvihnúť a ísť si za svojim! Dať do toho všetko. Ak to skutočne chceš. A je jedno, ako sa na to pozerajú ostatný. Stačí sa spýtať samej seba: Čo v skutočnosti chcem?

A presne o tomto je film The Secret. UPOZORNENIE: Silne motivačné a silne návykové. Navyknete si dosahovať to, čo skutočne chcete :)





Cindy Martinez

9. března 2014 v 15:54 |  Break dance
Cindy Martinez, alebo tiež Minzy, je členkou Flying steps (hip hopová crew s prevažnou väčšinou bboyov (breakerov), kto nevie, google pomôže). No, a keďže je ženská ako sa patrí, tak sa mi veľmi páči jej štýl. Flexing v breaku ako vyšitý a pre mňa ďalšia inšpirácia na nové prvky :3 Môžete ju vidieť na predstavení Flying illusion v Nemecku, ak by ste náhodou malli niekto cestu :D Úprimne, jej battly ma nezaujali, ale jej trailer je skvelý :3 a tá mikina, že We don't give fuck... skvelá proste! :D

Téma, o ktorej nikto nehovorí

8. března 2014 v 18:29 | Sofia |  Môj život

Šťastní ľudia, šťastie v rodine.
Čo ak však to takto ideálne nefunguje? Čo ak je rodina "pokazená"? Nie som matka, teda neviem to posúdiť z pohľadu dospeláka.
A možno vás to napadlo, možno nie. Áno, smerujem k domácemu násiliu.

Môže to začať hádkami. Rodičia sa najprv hádajú v tichosti, mimo dosluchu svojich detí. Aspoň oni si to myslia. A deti len ticho ležia v noci na posteli a sú nútené počúvať všetky zlé vlastnosti ktoré si rodičia vzájomne vyčítajú. Áno, tí skvelí rodičia, ktorých tak ľúbia.
Možno sa niektoré z detí postaví a ide rodičov skornúteným tónom upozorniť. "Buďte už ticho! Chceme spať!" Rodičia snáď stíchnu, ospravedlnia sa, poprajú dobrú noc.

Možno máte šťastie a skončí to. Jednorázová hádka, a je ticho. A možno to pokračuje. Stále častejšie. Časom už rodičia neriešia, či ich deti počujú. Vedia, že už deti o ich hádkach vedia a nerobia si ťažkú hlavu s tým, že ich deti počujú. A deti stále dookola a dookola počúvajú tú špinu, čo na seba rodičia navzájom hádžu. (To, že nepíšem konkrétne čo na seba možno hádžu, to len dokazuje to, že sa o tom naozaj nehovorí. Smetie by malo ostať v rodine, nemá sa vynášať von, že?)

A čo deti? Trápia sa, sú vystresované, zhoršuje sa im nálada, prospech v škole. "Nič si z toho nerobte deti, vy za to nemôžete." V lepšom prípade počúvajú neraz z úst matky, ktorá síce len z ťažka zadržiava plač, ale aspoň ich z ničohoo neobviňuje. Stále však, ten kto povedal, že plač matky najviac bolí, vedel čo rozpráva.

Takto to pokračuje ďalej. Prejde rok, možno dva. Deti už ticho netŕpnu v posteliach keď sa márne cez výčitky snažia spať. Jednoducho zavrú oči. Už nemienia kvôli tým idiotom znova vstať do školy unavení. Stáva sa z toho rutina. Oco zase vybľakuje, mama už len počúva.
"Daj mu krespapuľu prepána keď už ja nedočiahnem!"

Denná rutina. Dieťa ďakuje za čas presedený v školskej lavici. Ďakuje za chvíľu odreagovania sa Zabudnutia na tých dvoch sebeckých kreténov. Príde domov zo školy a ide rovno von. Znova čakať na napätú atmosféru stojí za hovno.

Možno to takto pokračuje stále. A možno sa situácia na nejakú chvíľu utíši. Už to vyzerá celkom dobre. Deti prídu domov, rodičia sa nehádajú. Idú spať, stále sa nehádajú. Ide sa na výlet. Už len s ockom. Mamka je pričasto v obývačke, primálo sa rozprávajú. Ale.. koho to trápi? Takto je to lepšie.

Prejde nejaká doba. Deti sú pomerne spokojné. Uvoľnili sa. Avšak príde zlom. Možno sa do seba rodičia znovu pustia. Možno jedného chytí amok. Možno znova niečo rozbije. Možno dokonca napadne matku. Opakovane ju niečím bije. Niečim síce nie práve tvrdým, ale podliatiny na seba nenechávajú dlho čakať. Toto bola posledná kvapka. Možno plačúca dcéra vybehne do izby, začne vrieskať. Berie mobil, vyhráža sa zavolaním polície. Vtedy amok utíchne.
"Ten vy*ebaný sku*vený ko*kot!"

Možno nastane na nejak dobu tichá domácnosť. Rodičia už nie sú tí dokonalí, čo boli. Zmenili sa. Alebo sa zmenil len pohľad detí na nich? Znova sa situácia utíši. Sem tam príde znova nejaká menšia hádka. A možno príde nejaká väčšia. Reakcia? Slová "Idem von...", myšlienka "Držte už p*če prepána.." alebo znechutené zasyčanie ponad zošity "Zase??".

Deti už sú veľké. 13, možno 14 rokov. Mladšie 11, možno 12. Dostali "tréning" a tak sú dnes psychicky otužené. V bojových umeniach sa robia otužovačky- mnohonásobné kopanie či udieranie alebo páčenie, aby si jedinec zvykol na bolesť. A tieto deti, tieto boli psychicky otužované hádkami, násilím. Nič nebolo páchané na nich. Ani jeden z rodičov by deťom neublížil. Ale pre dieťa je snáď najhoršia vec keď sa rodičia neľúbia. Ak sa hádajú, nedajbože bijú. Veď sú pre nich celý svet..

A máme vysledok. Ak matka a otec na seba hádžu špinu. Ak ten najlepší človek a celý svet hádže špinu na najlepšieho človeka a celý svet číslo dva, a naopak.. Nikto nemôže čakať, že dieťa si z toho nič neodnesie. Obidava celé svety a najlepší ľudia už nie su celým svetom a najlepším človekom. Sú to hašterivé paviány. Sebci, ktorí na holý ko*ot robili deti. Mysleli len na seba.

A možno prejdú roky. Situácia sa znova ukľudní. Už na dlhšiu dobu. Príde hádka. Dnes už mladí ľudia sa nad tým nepozastavujú. Hádajú sa? Ta sa hádajú.. Vidia aj klady aj zápory svojich rodičov. Ak sa samotní už mladí ľudia niekde dostanú do potýčky, nezažívajú stresové stavy. Idú do toho s chladnou hlavou. Hašterenie sa nič nevyrieši. A možno sa vďaka ich hašterivým rodičom z nich stanú rozvážni ľudia. Rodičia majú byť príkladom. Niekedy správnym, a niekedy odstrašujúcim. Ale o to lepšie. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

A možno z detí, neskôr z dospelákov, sa stanú silné osobnosti. Neberú si každú sračku k srdcu. Nevytočia sa kvôli hlúposti. Dokážu však zahrať aj riadne naštvaného hlupáka, ku niektorým hyenám pomôže len toto. Ale v konečnom dôsledku sa z nich stanú yrovnaní ľudia. Vždy si však ponesú obrazy z minulosti a pri pohľade na šťastné rodiny, ktoré sa prezentujú na Fuckbooku cez krásne komentáre a fotky, ich zaplaví vlna ľútosti. Ľútosti nad niečim, čo im bolo odopreté.

A možno sa z toho poučia. A nebudú rovnakí sebci. Lepšie si vyberú životného partnera. A pokojné noci svojim deťom neodoprú. Ale.. ako inak sa ich deti psychicky otužia? Budú z nich silné osobnosti? Nezrútia sa pri prvých menších problémoch v živote?

Layout: Spring spirit

8. března 2014 v 9:00 | Sofia |  Layouts
Tak, keď už som minul pridala layout s jesennou tématikou (v jari xD) tak som sa rozhodla urobiť aj jarný layout. Skôr taký abstraktnejší.. aspoň si myslím že sa to tak volá :D Nie som umelecky vzdelaný človek xD Tvorím len podľa svojej predstavivosti, naštudované o tom nemám nič :D
Takže, ako obyčajne aktuálne si náhľad na blogu môžte pozrieť TU. ;)


Motivačné č. 2

7. března 2014 v 9:00 |  Motivate

V čomkoľvek čo robíme, potrebujeme motiváciu.


Dear hard work..

Netráp sa tým, čo hovoria za tvojim chrbtom. Sú za tebou z nejakého dôvodu.

Stačí sa rozhodnúť.. ;)

Motivácia alebo I SEE FIRE!

6. března 2014 v 9:45 | Sofia |  Môj život
Hmm.. mám chuť sa trošku rozpísať. Poctiť drahých, aj menej drahých či lacných čitateľov nejakým svojim výlevom. Koniec koncov, minulý rok so sa vám tu nevyliala ani raz, tak prečo to nenapraviť, že? :D Takže, stále tancujem breakdance (hrdá B-girl :3), tréner nás začína učiť aj rôzne Hip Hop štýly, takže som celkom rada :) Break je fyzický dosť ťažký ale hoc z neho človek vie pomenej a spojí to s hip hopom.. pre mňa zabijak!! :D
Ku tomu, k breaku som pridala aj Kick-box. Yeah! Prečo nie? :D Začala som pred rokom, stále tam chodím. Tam tiež na mne dobré veci spáchali xD. Zbitá som domov chodila, monokel som doniesla, dych mi bol viac krát vyrazený, stehná som mala rozkopané.. Zabijak :D A predsa som stále tu a bola som už na 3 súťažiach, z ktorých som si priniesla 2 krát bronz. :) So šťastím, veľa som sa naučila a stále sa učím. :D Spoznala som život športovca. Ostatní o mne tvrdia, že už robím šport vrcholovo. No... čo ja viem? :D Áno, chcem sa dostať do Slovenskej reprezentácie a spravím pre to všetko!
Teda, spravím pre to všetko len čo sa vyzdraviem. Bola som totižto v nemocnici, nasadili mi antibiotiká. Predtým som týždeň nemohla cvičiť lebo som podvrtla (na tréningu samozrejme xD) kotník a nalomila kosť. xD Ale to nič:D. Doba liečenia 3 až 6 týždňov (kvôli nohe) a ja po 2 týždňoch sa chystám trénovať. :D Múdry to človek povedal "vrcholovým športom k invalidite" xD. Ale aj tak budem pokračovať! :D
Pamätám si moju prvú súťaž, prvý zápas na súťaži. Adrenalín až po strop, som nestačila s dychom odzápasiť. Som asi zabudla dýchať alebo čo xD. Prehrala som. Ale bol to dobrý zápas. Človek príde na chyby, ktoré robí a má motiváciu :) Motiváciu napraviť chyby a nabudúce ísť lepšie!
A snáď takto je to všade, v tanci, v športe. S každým neúspechom príde niečo dôležité. MOTIVÁCIA sa zlepšovať. Motivácia trénovať viac a tvrdšie, aby prišli výsledky. A ony prídu :)
Avšak malo by sa myslieť na aj POTEŠENIE z toho, čo človek robí. Načo sa naháňať za titulmi, keď daná činnosť človeka nebaví? Premárniť roky na niečom, čo človek nechce robiť. Toto nie je život. Naopak, ale ak človek na niečom pracuje, čo ho napĺňa. Robí to, čo ho baví.. To je podľa mňa život! Ako inak môžme využiť svoj čas, než tým, že budeme robiť to čo nás baví? :D

Takže, taký menší výlev je napísaný a ešte mám nutnú potrebu sem dať jednu pesničku, ktorá mi dnes vyhráva už pol dňa :D Je skvelá, krásna, melodická :) Zrejme bola v Hobittovi (neviem, nevidela som to ale chystám sa už :D) a je úplne skvelá :3 Sála emóciami a skvelo sa počúva, uvoľňuje.. proste skvelá! :3

Takže, dnes znova presdený deň. Bolo mi zle v noci.. ešte dozvuky z nemocnice (a to som dnes už chcela cvičiť). No nič, počkám ešte dnes, možno ešte zajtra :D Človeka už absťáky normálne chytajú z toľkého nič nerobenia :D

Have a nice day :* :D

Další články


Kopíruj len so zdrojom!




Táto stránka je informačná stránka o tanci. Videá, Obrázky a väčšina článkov je prevzatá z oficiálnych (aj zahraničných) stránok, ktoré si sama prekladám a upravujem. Preto prosím NEKOPÍRVAŤ!